Bolo raz jedno dievčatko, ktoré odmalička vášnivo milovalo tanec. Najradšej tancovalo v červených čižmičkách. Šírilo všade radosť, úsmev a smiech. Lenže kamarátky jej mamičky prišli a začali jej dohovárať: červená je vulgárna farba, je to len malé dievčatko nemalo by toľko tancovať. Mamička si to zobrala k srdcu, prišla za svojou dcérkou a hovorí: „Moja zlatá, bolo by dobré, aby si si čižmičky dala dole. Nepatrí sa to.“
Dievčatko si najprv išlo svojou cestou, ale pretože mamičku malo veľmi rado, nakoniec sa rozhodlo milované čižmičky vyzuť. Lenže to nešlo, lebo čižmičky jej prirástli k nožičkám. Keďže dievčatko malo mamičku veľmi rado, rozhodlo sa. Zobralo sekeru a odťalo si nožičky.
Keď som prvýkrát počula tento príbeh ako z pera Karla Jaromíra Erbena, trošku ma svojou brutalitou šokoval. Ako metafora je však veľmi presný. My ženy často obetujeme doslova časť svojho vnútra, svoje sny, len aby sme vyhoveli požiadavkám spoločnosti.
Ženy, naozaj toto chceme? Chceme si dať dole svoje červené čižmičky len kvôli okoliu?
Muži, dovoľte nám mať svoje červené čižmičky. Na tanec potrebujeme partnera. Správny muž, ktorý vie podporiť ženu, nám umožní vytvoriť dokonalý pár.
Inšpiratívna diskusia
Aj tento príbeh odznel na neuveriteľne inšpiratívnej diskusii ekval IT, ktorú pod mojou záštitou v piatok 14. mája zorganizovala naša spoločnosť DITEC, a. s. Pozvanie prijali naozaj vzácni hostia.
Elena Kohútiková v topmanažérskych pozíciách v bankovníctve strávila niekoľko desiatok rokov, dnes je podpredsedníčkou Dozornej rady VÚB. Ako hovorí, pre takúto cestu sa rozhodla už v mladosti na vzdor otcovi, ktorý mal pre ňu po maturite vysnívanú kariéru matky. Jej rukami v práci prešli desiatky šikovných mužov aj žien. „Na pracovných pohovoroch si muži takmer vždy vypýtali o 20 percent viac a vytvorili si priestor na vyjednávanie. Ženy sa skôr zvykli ospravedlňovať,“ povedala Elena Kohútiková.
V otázkach rovnosti príležitostí pre ženy aj mužov sú najďalej v progresívnej Škandinávii. Preto som veľmi rada, že pozvanie do diskusie prijala aj mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Nórskom kráľovstve a Islandskej republike Denisa Koterec Frelichová. „Na Islande sú to práve muži, ktorí bojujú za rodovú rovnosť. Diskusiu o právach žien nemôžeme viesť bez mužov.“ Podľa veľvyslankyne v Škandinávii k tejto téme pristupujú najmä pragmaticky. Rodová rovnosť a inklúzia je dobrá pre biznis. „S výchovou detí začať už v útlom veku. Keď totiž vnímame dievčenský a chlapčenský svet ako protiklady, oberáme sa o šancu inšpirovať sa silnými stránkami oboch svetov.“
Rozdiely v našom vnímaní
Koučka úspešných líderiek Eva Štefanková, zakladateľka centra osobného rozvoja a leadership transformácie LeadINcenter, poukázala na zaujímavosti v rozdieloch medzi mužmi a ženami, ktoré vychádzajú z dávnej minulosti. Muži sú už z čias lovenia mamutov zvyknutí na čisto mužské tímy, uvedomujú si ich výhody a ochranu. Ženy naopak podľa štúdií v homogénnych ženských tímoch nepodávajú také výkony. „Naopak, v heterogénnych skupinách sú ženy viac kooperujúce ako muži,“ povedala Eva Štefanková.
Mužský uhol pohľadu priniesol neuropsychológ Robert Krause, známy aj z televíznych obrazoviek. O ženskom svete toho vie veľa, svojho času bol jediným chlapcom vo svojom krúžku na vysokej škole, a dnes je šťastným otcom dvoch malých dcér. „Práve moja manželka a dcérky ma naučili, aby som nebol hrdina, ale budoval z nich hrdinky,“ povedal v diskusii. Podľa neho má mužský mozog viac predno-zadných neurónových prepojení. Ženy zas majú viac pravo-ľavých mozgových prepojení, preto sú viac empatické, majú abstraktnejšie uvažovanie.
Môžeš všetko, čo chceš
Martina Novotná pred štyrmi rokmi na materskej dovolenke založila a dodnes vedie portály akcnezeny.sk a akcnemamy.sk. Povzbudzuje mladé ženy, aby na sebe neustále pracovali a išli si za svojimi snami. „Každý by mal pracovať so svojím talentom, je jedno, či je to muž alebo žena,“ hovorí.
Veľmi zaujímavý odkaz nielen pre ženy, ktoré chcú ísť sa svojimi snami, ale nemajú odvahu, poslala spolumajiteľka úspešnej spoločnosti Powerlogy Lucia Plichtová. Sama priznáva, že počas budovania firmy ako matka na materskej sa zavalená povinnosťami pasovala do role obete, kým nepočula silnú myšlienku: Lucia, môžeš všetko, čo chceš! Ako dnes hovorí, dostala sa do pozície tvorcu svojho života a našla životný balans. V živote sa naučila ľudí nerozdeľovať. „Pozerať sa na človeka ako na ľudskú bytosť má oveľa väčší zmysel ako deliť nás na mužov a ženy.“
Všetci spíkri sa zhodli, že šikovné ženy si zaslúžia našu podporu. A že bez pomoci mužov to nepôjde. Zaujímajú vás myšlienky, ktoré odzneli na podujatí? Videozáznam z diskusie nájdete na webe ekvalit.sk.
