Dievčatá v Keni nemajú počítače. Aj tak nám ukazujú, ako to ide

Autor: Anna Záhorčáková | 10.11.2020 o 10:31 | Karma článku: 2,20 | Prečítané:  169x

  Stredoškoláčky, ako zvládate súčasnú karanténu? Zapojte sa do našej IT súťaže Opportunity Award 2020!

Prebiehajúca celosvetová pandémia nám radikálne zmenila životy. Množstvo vecí, ktoré pre nás boli bežnou súčasťou každodennej rutiny, je pre nás dnes nedosiahnuteľných. Množstvo oblastí nášho života, či už ide o prácu, štúdium, vzťahy s blízkymi, sa chtiac-nechtiac dostalo do online priestoru.

Ako to býva, kríza býva zároveň príležitosťou. Aby sme zvládli nielen súčasnú pandémiu, ale aj hrozby budúcnosti, ukazuje sa ako kľúčové mať k dispozícii kvalitné IT služby. Či už ide o komunikáciu so štátom, zákazníkom, učiteľkou alebo na druhom konci Slovenska žijúcimi príbuznými. Trúfam si tvrdiť, že v najbližšej budúcnosti čaká odvetvie IT ešte výraznejšia konjunktúra, než ako sme svedkami v poslednom desaťročí.

Na to však bude potrebných množstvo šikovných ľudí.

Už dnes by slovenský IT sektor dokázal absorbovať desatťisíce talentov. Vhodných kandidátov na ponúkané pozície je však čoraz ťažšie nájsť. Aj tvrdé dáta naznačujú, že niečo robíme nesprávne. 

Podľa správy Európskej komisie, z apríla tohto roka, dievčatá na Slovensku tvoria len 12 percent študentov univerzitných technických odborov. Určite je slabá útecha, že všetky okolité krajiny sú na tom so ženským zastúpením podobne. Pozrime sa skôr na krajiny ako Belgicko, ale aj Rumunsko, Bulharsko, Grécko, kde je všade podiel dievčat zhruba tretinový.

Z vlastnej pracovnej skúsenosti s mnohými šikovnými ženami môžem potvrdiť, že naše odvetvie je rovnako vhodné pre dievčatá aj chlapcov.

Veľmi inšpiratívnym pre mňa bol rozhovor s mladou Slovenkou Ivanou Uličnou, ktorá časť svojho profesionáneho života strávila ako dobrovoľníčka vo východoafrickej Keni. Práve v chudobných vidieckych oblastiach pochopila paradoxy niektorých stereotypov. Napríklad, že k programovaniu a iným IT prácam viac inklinujú muži. V regióne, kde je každý počítač veľkou vzácnosťou, sa s takýmito predsudkami nemali ako stretnúť. „Dievčatá dokonca vynikali. Do celosvetovej súťaže startupov z celokenského kola od nás postúpili dvakrát po sebe dievčenské tímy,“ vysvetľuje Ivana Uličná v rozhovore pre online magazín startitup.sk. Ako však jedným dychom dodala, aj na kenskom vidieku sledovala podobný fenomén, aký vidíme často aj v zasadačkách slovenských firiem. 

My ženy máme totiž v porovnaní s mužmi jednu „nepríjemnú“ vlastnosť – málo si veríme. Poznám viacero prípadov, keď odborne fundované profesionálky odmietli zaujímavú pracovnú ponuku, lebo si neboli na 100 percent isté svojimi schopnosťami. Muži naopak, k tomu pristupujú oveľa „dobrodružnejšie“. Novú ponuku spravidla berú ako výzvu, pociťujú menej neistoty. Sčasti správne cítia, že do náročných pozícií sa nikto „nenarodil“ a každý do nich potrebuje dorásť.

Aj čísla z Bruselu o podiele ženských študentiek IT smerov na univerzitách ukazujú, že niekde máme problém. Ako to zmeniť?

Na gymnáziu nás učil náš pán profesor Hanuš programovanie a počítačové systémy z vysokoškolských skrípt. Prišla som si nesmierne ťarbavá a pomalá pri riešení mnohých z jeho zadaní. Napísala som ako jedna z mála, ak nie jediná z celej skupiny, správne vývojový diagram na komplikovanejšie zadanie. Moja viera vo vlastné schopnosti bola tak malá, že som celé riešenie preškrtla a do konca hodiny sa trápila ako by mohol vyzerať iný spôsob riešenia. Čakala som štvorku. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi uznal preškrtnuté riešenie a chápal ten škrt len ako momentálny omyl.

A iný príklad ako si my ženy vieme “neveriť”. Potom ako som opustila rodnú Nitru a pozíciu systémovej programátorky v jednej z bánk, som hľadala šťastie v zakladaní spoločnosti so zahraničnou majetkovou účasťou na predaj elektrotechnických zariadení v Bratislave. Ukázalo sa, že táto cesta ma nenapĺňa a zvažovala som, kam ďalej sa profesne pohnem. Vtedy mi rodičia ukázali inzerát. Spoločnosť HT Computers, s.r.o. hľadala projektových manažérov. V inzeráte boli uvádzané všetky zvučné medzinárodné spoločnosti, s ktorými malo HTC v tom čase vybudované vzťahy. IBM, Digital, Hewlett Packard, Lexmark, Toshiba, až sa mi hlava točila. Keby ma rodičia nepovzbudili, nešla by som na pohovor. Pripadala som si málo “dostatočne.” Nakoniec sa ukázalo, že som najlepšia z uchádzačov. Odštartovalo to pre mňa nový život!

A preto viem, že chcem pomáhať šikovným slovenským dievčatám a mladým ženám na ich ceste za snami, na ktoré kvôli nedôvere vo svoje schopnosti ani nepomyslia. 

Rada by som vrátila do obehu tú dôveru v schopnosti žien, ktorá bola a je vkladaná do mojich rúk. Aj preto sme vymysleli ako DITEC spolu s našimi partnermi, občianskym združením AJ Ty v IT a odbornou konferenciou Itapa súťaž Opportunity Award a vyhlasujeme ju aj tento rok.

Je pre každú študentku strednej školy vo veku od 15 do 19 rokov, ktorá má záujem o informačné technológie. Stačí, ak nám do konca novembra zašle svoje myšlienky na tému „Ženy - príležitosť pre IT“. Formu nechávame na voľno, môže ísť o krátku esej, prezentáciu, vlog či iné. Tri najlepšie príspevky budú ohodnotené príjemnou finančnou odmenou. Najlepšie odprezentujem na Itape. Je pre nás dôležité počuť nové, svieže názory. Je úžasné byť súčasťou pozitívnej zmeny. Zmeňme spolu slovenské IT! 

A ak vám to príde ako agitka, tak sa nemýlite. Je. A s hlbším zmyslom. Nájde ten, kto hľadá. A ak vám to pride ako klišé, tak sem s vašimi originálnymi nápadmi. Potrebujeme ich ako soľ. Kritiku si nechajte zavretú hlboko na tri zámky. Poďte si zasnívať, zabudnúť na zlé, čo nás všetkých zamklo doma a urobiť z toho niečo pekné.

Tešíme sa na všetky nové a možno aj oprášené staré myšlienky. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič vyhral na celej čiare

Čo si premiér odmakal, dostal Pellegrini zadarmo.


Už ste čítali?