Prečo Švédky a Nórky nechcú byť programátorky

Autor: Anna Záhorčáková | 23.9.2019 o 9:13 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  225x

Vo vyspelých krajinách si dievčatá nevolia štúdium technických smerov veľmi často. Prečo je to tak a čo to znamená?  

Chýbajú vám odo mňa reakcie a dialóg. Uznávam pluralitu názorov a teší ma akýkoľvek slušný príspevok v diskusii pod článkami. Znamená pre mňa ďalšiu inšpiráciu k písaniu. Žijem a pracujem v zemskom časopriestore, preto je pre mňa náročné zapájať sa do diskusií. Robím veci rada poriadne a pri tomto prístupe mi to zaberie viac času. Preto budem viac reagovať článkami ako priamymi odpoveďami v diskusii. Tým, čo chápu ďakujem a tým, čo nechápu rozumiem takisto. :-) A ďakujem aj za inšpiráciu. 

 

Tak ako? Patria ženy do IT?

Na túto otázku majú odpoveď, zdá sa, všetci. Je názor, že ženy v IT prirodzene nemajú čo robiť, fakt, alebo silno zakorenený predsudok? Keďže sa bavíme o informačných technológiách, mohli by sme si pri argumentácii pomôcť rečou čísiel a faktov. Pred pár rokmi americkí vedci na takmer polmiliónovej vzorke študentiek z desiatok krajín zistili zaujímavý fakt: Čím je krajina ďalej v rovnosti príležitostí, tým menšie percento dievčat sa rozhoduje pre univerzitné štúdium technických smerov. Túto informáciu som získala aj vďaka upozorneniu v diskusii. A zaujala ma. Určite stojí za to, zamyslieť sa nad ňou.

 

***

Okienko zo života

Príjemný podnik. Ľudia sa tu cítia uvoľnene. Prispieva k tomu aj tekutina, rozväzujúca jazyky. Skupinka sympatických mužov pri vedľajšom stole. Trochu hlučnejšia. Podľa oblečenia strední a vyšší manažéri. Tipujem: IT, banky, PR. Nedá sa nevypočuť ich veselé táranie a chlapské prezentovanie názorov: „Ženy v IT? Ti hrabe? Tie do IT nepatria!“

***

 

Pre peniaze?

O príčinách a dôsledkoch rôzne názorové skupiny diskutujú dodnes. Faktom však je, že trebárs Švédky či Nórky, ale aj Švajčiarky či Američanky majú, v globále, o štúdium informačných technológií či matematiky menší záujem ako povedzme mladé Talianky, Albánky, Vietnamky. Alebo dievčatá z niektorých arabských štátov, kde podiel žien medzi absolventami technických univerzít je okolo 40 percent, čo je zhruba dvojnásobok oproti Škandinávii či Slovensku. Využívam odkaz, na ktorý ma v diskusii upozornil čitateľ Milan1.  

 

Vedci to nazvali paradox rovnosti pohlaví alebo gender-equality paradox. V krajinách, kde sú minimálne rozdiely v šanciach na uplatnenie, ale napríklad aj v mzdách, si dievčatá vyberajú skôr iné študijné odbory. Jedným z vysvetlení je, že IT je pre dievčatá v menej rozvinutých krajinách atraktívne nie kvôli obsahu, ale skôr kvôli výške budúcich zárobkov. A v štátoch, kde žena zarobí slušne v ktoromkoľvek odvetví, sa dievčatá pokojne môžu rozhodnúť radšej byť napríklad učiteľkami či zdravotníčkami. Súhlasím s týmto tvrdením. Myslím, že my ženy a dievčatá sme prirodzene nastavené k týmto povolaniam/poslaniam. Na druhej strane to neznamená, že ak sa rozhodneme pre techniku, máme byť z tejto cesty vrátené späť ako ovečky do košiara a máme akceptovať tvrdenia, že u nás ženám nič a nikto nebráni vstúpiť do mužského sveta IT, keď máme inú skúsenosť.

 

Kvóty a rebríčky

Má vôbec zmysel ženy v IT podporovať, keď tvrdé dáta naznačujú, že vlastne „IT pre ne nie je“?

 

Som presvedčená, že dobrej veci nikdy nepomôžu násilné riešenia. A sem môžeme zaradiť aj rôzne kvóty, neprirodzené zvýhodňovanie a podobne. Aj termín „pozitívna diskriminácia“ som využila v minulých článkoch ako zaužívaný pojem. A súhlasím s názorom v diskusii, že nesie v sebe zárodok konfliktu. Áno, v najrozvinutejších svetových ekonomikách si nevyberá príliš veľa žien štúdium IT, lebo nemusia - nikto ich nasilu nenúti. Nehovorím o kvantite, ale o kvalite. Ak sa dievča rozhodne pre matematiku, lebo ju má rada a je v nej dobrá, nikto by jej nemal hádzať polená pod nohy.

 

A presne o týchto polenách je aj príbeh žien v IT na Slovensku. Nielen v sektore informačných technológií je naša spoločnosť stále plná predsudkov. A s týmito predsudkami by sme mali niečo robiť. Pretože škodia nielen ženám, ktoré sa snažia o lepšiu kariéru, ale aj samotnej spoločnosti, ktorá kvôli predsudkom nenastavuje pravidlá pre všetkých rovnako. A tak sa môže stať, že najšikovnejší kvôli predsudkom nebudú najúspešnejší. A to by bola chyba, nie?

 

Aby sme aj diskusiu o predsudkoch na Slovensku ohraničili nejakými faktami a číslami, pomôžem si rebríčkom Global Gender Gap, ktorý v angličtine každý rok zverejňuje Svetové ekonomické fórum. Na základe ukazovateľov v oblasti ekonomických príležitosti, vzdelania, prístupu k zdravotníctvu, politickej moci určuje mieru „rodovej priepasti“ v jednotlivých krajinách sveta. 

 

Lesotho a Česko

Vlani skončilo Slovensko v rebríčku rodovej priepasti na 83. mieste zo 149 sledovaných krajín. Päticu okolo nás dopĺňajú krajiny ako Lesotho, Madagaskar a Indonézia. Bratia Česi skončili o priečku pred nami. Bohužiaľ, podľa tohto reportu sme v rovnosti šancí pohlaví ďaleko za krajinami ako Bulharsko, Bielorusko, Srbsko, Chorvátsko, Macedónsko, ale aj Nikaragua, Honduras, Mongolsko, Rwanda či Filipíny. Áno, Malta, Maďarsko či Japonsko skončili v rebríčku ešte pod nami, dôvod na oslavu to však nie je.

 

***

Okienko zo života

Obchodníčka, vyštudovala informatiku. Pripravená, upravená. Nikto nemôže spochybniť jej odbornosť a navyše sa nehanbí prezentovať, že je rada ženou. Získala zákazku pracovitosťou. Uplatnila túto konkurenčnú výhodu pred tradičným dodávateľom, ktorý zlenivel. Teší sa na prvý kontakt so zákazníkom. Zákazník. Muž, odborník. Neupravený. Neteší sa na stretnutie s novou obchodníčkou. Bol zvyknutý na pôvodného dodávateľa. Keď ju viezol vo výťahu smer rokovacia miestnosť, prvá veta hneď po predstavení a na štyri oči bola: „Najradšej by som Vám jednu utetoval...“ :-)

***

 

Rebríček je jasný, čísla nepustia. V tejto oblasti na Slovensku musíme ešte veľa urobiť, aby sme sa zaradili medzi vyspelé krajiny sveta. Keď odbúrame predsudky a postaráme sa, aby šance dostávali vždy tí najšikovnejší, budeme schopní výsledky dosahovať efektívnejšie. Stačí dosiahnuť, aby sme všetci mali rovnakú štartovaciu čiaru. Potom sa pre štúdium IT môžu slobodne rozhodnúť všetky tie ženy, ktoré budú chcieť. Nie sú potrebné žiadne podporné programy a kvóty. Len dajme každému rovnakú šancu, výsledky prídu samé. :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo sú penťácke zmenky, o ktorých hovorí Kočner na nahrávke

Kočner má vo firme Penta Funding uložených najmenej 10,7 milióna eur.

Dobré ráno

Dobré ráno: Trnku mohol Čižnár stíhať už dávno, teraz je neskoro

V nahrávke padli aj vyhrážky smrťou.


Už ste čítali?